Afektívne poruchy sú najčastejšie duševné ochorenia a sú často komorbidné s inými duševnými poruchami (úzkostnými poruchami, závislosťami, poruchami osobnosti).

Vzhľadom na riziko samovraždy počas depresívnych období sú klasifikované ako zásadne život ohrozujúce. Avšak vplyv na psychosociálnu integráciu pacientov, ako aj zaťaženie príbuzných je často veľmi vysoká. Samotná unipolárna depresia je teraz na prvom mieste medzi príčinami straty „rokov zdravého života“ na celom svete podľa skóre DALY (rok života upravený podľa zdravotného postihnutia). Afektívne poruchy spôsobujú 7% z celkového množstva chorôb v Európe.

Fáza akútnej antidepresívnej terapie, ktorej cieľom je úplná remisia, vedie priamo do udržiavacej terapie. Mechanizmus účinku takmer všetkých antidepresív na trhu je dnes založený na hypotéze depresie monoamínu v 1960tom. Podľa tejto hypotézy sa antidepresívne lieky opravujú postulovaný mozgový deficit serotonínu a norepinefrínu a indukujú zvýšenie nálady cez downreguláciu receptorov. Účinnosť antidepresív je 60-70%, t.j. asi jedna tretina pacientov nereaguje na počiatočnú liečbu liekmi. V týchto prípadoch je preto potrebný prechod na iné činidlo alebo začatie adjuvantných opatrení.¹

¹ Fleischhacker & Hinterhuber. Textbook of Psychiatry. Springer Vienna New York 2012, 154-177.