• A ADHD

    ADHD znamená poruchu hyperaktivity pozornosti. Je to jedno z najbežnejších mentálnych porúch u detí a adolescentov. Predpokladá sa, že asi 2 až 6 percent všetkých detí a dospievajúcich trpí patologickými poruchami pozornosti a neschopnosti motora. Charakteristika pre ADHD:

    • Hyperaktivita (nadmerné nutkanie na pohyb)
    • neporušenosť (zhoršená schopnosť sústrediť sa)
    • impulzívnosť (vyrážka akcie)

    Jednotlivé príznaky sa však môžu líšiť v závažnosti a nemusia sa vyskytnúť vždy naraz. Nech sú prejavy ADHD také rozmanité, tak pestré sú aj ich názvy. V narážke na typické nutkanie mnohých detí s ADHD na pohyb sa ľudovo nazýva aj „syndróm fidgetov“. Všeobecný pojem ADHD tiež popisuje prejav choroby, pri ktorej nie je pozorované žiadne hyperaktívne správanie, ale sú prítomné iba deficity pozornosti.
    Avšak, nie každé nepokojné alebo nepozorné dieťa okamžite trpí ADHD. Iba lekár alebo psychoterapeutik, ktorý má skúsenosti s diagnózou a liečbou detí a dospievajúcich s problémami správania, môže určiť, či je patologická porucha skutočne prítomná po diferencovanom vyšetrení. Uplatňuje sa najmä: Abnormality sa musia vyskytnúť viac ako dlhšie časové obdobie (najmenej šesť mesiacov) av rôznych oblastiach života dieťaťa (rodina, školský a voľný čas), aby ste skutočne hovorili o adhd.

    Ak ADHD zostáva neošetrené, môže to mať vážne následky pre dieťa a jeho celé rodinné prostredie, ako napríklad zlyhanie školy, rodinné problémy alebo zvýšené riziko závislosti. Vo väčšine prípadov môže intenzívna starostlivosť a cielená liečba symptómov umožniť postihnutým deťom a dospievajúci dosiahnuť do značnej miery normálny sociálny a akademický rozvoj. Dnes je liečba ADHD založená na niekoľkých pilieroch: individuálne kombinovaná, po vzdelávaní a poradenstve všetkých postihnutých, psychoterapia, napr. Behaviorálnej liečby dieťaťa, rodiča a odbornej prípravy učiteľov a v jednotlivých prípadoch, liekovej terapie. 1

     

    1 German Federal Ministry of Health July 19, 2018, www.bundesgesundheitsministerium.de (accessed: 23.08.2019)

  •   Alzheimerová demencia

    Alzheimerova demencia je najbežnejšou formou syndrómov intelektuálneho poklesu.

    Dá sa predpokladať, že 2-4% obyvateľstva staršieho ako 65 rokov je ovplyvnené spoločnosťou Alzheimerovej demencie. Choroba je častejšia u žien v dôsledku dlhšej dĺžky života. Odhaduje sa, že incidencia je približne 1% ročne. Pravdepodobnosť, že osoba bude mať vážnu demenciu vo veku 80 rokov, musí byť uvedená na približne 20%. Viac a viac občanov v západných industrializovaných národoch dosahuje prejav starosti Alzheimerovej choroby, ktorého prevalencia bude pokračovať v raste. V Rakúsku sa počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou odhaduje na približne 90 000. nhibítory acetylcholínesterázy (napr. Donepezil) a memantín sú v súčasnosti k dispozícii na liečbu kognitívnych a funkčných deficitov Alzheimerovej demencie. Princíp účinku inhibítorov acetylccholínesterázy je zlepšiť nervovú dostupnosť acetylcholínu, ktorý je znížený pri Alzheimerovej demencii, inhibíciou degradujúceho enzýmu cholinesterázy alebo butyrylcholínesterázy (cholinergná hypotéza).

    Účinnosť liečby inhibítormi acetylcholínesterázy pre ľahké a stredné formy AD ako terapie „prvej línie“ bola široko uznaná. Dôkazy o účinnosti sa získal v randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách a bol tiež potvrdený v meta-analýzach. Osobitnou výzvou je zhoda pacienta. Memantín má antagonistickú funkciu na NMDA receptor a slúži na reguláciu rovnováhy glutamátu. V súčasnosti je memantín predpísaný pacientom so stredne ťažkou až ťažkou ad.1

     

    1 Fleischhacker & Hinterhuber. Textbook Psychiatry. Springer Vienna New York 2012, 370-372.

  • B Bipolárna porucha

    Typickým klinickým obrazom bipolárnej poruchy je striedanie depresívnych fáz s manickými epizódami.

    Kým depresívna fáza je charakterizovaná negatívnou náladou, bezporuchou, poruchou spánku a nedostatku koncentrácie, eufória, overconsidence a hyperaktivity sú klasické príznaky mania.

    V Rakúsku je 0,5 až 2% populácie ovplyvnené ťažkou bipolárnou poruchou (BIPOLAR I) s plným obrazom Mania a depresie. Ďalších 5-10% trpí poruchou bipolárnej II, v ktorej sú prítomné hypomania a depresia. Genetické predispozície, biologické a psychosociálne parametre, ako aj niektoré návyky životného štýlu môžu ovplyvniť nástup, ako aj priebeh ochorenia. Z neuropsychologického hľadiska, v mánie a depresii, je zmena v metabolizme vysielača serotonínu, dopamínu, noradrenalínu a GABA medzi nervovými bunkami, ako aj v rámci nervových buniek.

    Na úspešnú liečbu je potrebné prispôsobiť liečbu kurzom individuálneho pacienta. Látky prvej voľby na liečbu akútnej manickej fázy sú stabilizátory nálady ako je kyselina valproová a lítium alebo atypické antipsychotiká ako je olanzapín, risperidón, kvetiapín a aripiprazol. Pri akútnej liečbe depresívnej fázy sa odporúča kombinácia antidepresív so stabilizátorom nálady. Liečba drogovej závislosti je doplnená špeciálnou psychoterapiou a psychoedukáciou.1

     

    1 Simhandl C., DFP literature: Management of bipolar disorder, Österreichische Ärztezeitung, Issue No. 5/10.03.2013, pp. 26-35.

  •   Bolesť

    Bolesť môže nastať akútne, t.j. po obmedzenú dobu alebo chronicky, počas dlhšieho časového obdobia.

    Chronická bolesť je jedným z najbežnejších príznakov zo všetkých. Podľa údajov z „Rakúskej aliancie bolesti“ je iba v Rakúsku postihnutých 1,5 milióna ľudí. Polovicu z týchto pacientov zhoršuje v pracovnom živote chronická bolesť a 11% je kvôli svojmu stavu dokonca prácenschopných.1 Bolesť je klasifikovaná nielen podľa jej trvania, ale podľa jej základných spúšťacích mechanizmov do tzv. Nociceptívnej, neuropatickej, zmiešanej a dysfunkčnej bolesti.2,3 typ bolesti musí byť známa pre liečbu bolesti na báze liečiv Aby bol pacientovi schopný individuálne prispôsobiť terapiu bolesti orientovanej na mechanizmus.

    Nociceptívna bolesť je spôsobená akútnym poškodením tkaniva v kontexte zápalových, degeneratívnych a malígnych ochorení alebo v kontexte akútneho poranenia. V závislosti od lokalizácie je možné odlíšiť somatickú bolesť (spôsobenú chorobami pohybového aparátu, kože, podkožného tkaniva a slizníc) od viscerálnej bolesti (tzv. „Viscerálna bolesť“ postihujúca vnútorné orgány, napr. Kolika). Nociceptívna bolesť je sprostredkovaná receptormi bolesti (nociceptory) a má tendenciu mať konzistentný charakter (napr. Bodnutie, tupá alebo vŕtanie). Neuropatická bolesť sa vyskytuje po poškodená alebo chorobe nervového systému (často sa označuje ako „bolesť nervov“) a často sa označuje ako pálenie, mravčanie, bodnutie, streľba, ožarovanie alebo „elektrizovanie“. Neuropatická bolesť podlieha iného mechanizmu ako nociceptívna bolesť a podľa toho vyžaduje rôzne analgetiká. Zmiešaná bolesť má nociceptívne aj neuropatické zložky.

    Tieto typy bolesti sa môžu líšiť v intenzite z mierneho až po závažné a môžu sa vyskytnúť v kontexte rôznych ochorení (napr. Nádorových ochorení alebo nezubandových ochorení). Z tohto dôvodu, najmä v kontexte chronickej liečby bolesti, presná diagnóza mechanizmu a intenzity bolesti je nevyhnutná pre správnu voľbu analgetiky.

     

    1 Rudolf Likar. Opioids in chronic pain. Ärztemagazin 11, 2017: 16- 19.

    2 Sabine Sator-Katzenschlager. Pain therapy update 2015. physician & practice volume 69, 2015: 89-94.

    3 Gabriele Grögl. Type of pain determines type of drug. Physicians Crown Pain17, 2017: 14-16.

  •   BPH

    Benígna hyperplázia prostaty (BPH) je benígne zväčšenie prostaty s progresívnym kurzom.

    Je to najčastejšie ochorenie prostaty. Rozšírenie prostaty je prítomná v každom druhom človeku vo veku 50 až 60 rokov a vo viac ako 80 percentách mužov starších ako 80 rokov. Klinické príznaky zahŕňajú samotnú zväčšenie prostaty, obštrukcia močového mechúra a symptómy dolných močových ciest (oneskorené močenie, predĺžený vyprázdňovanie močového mechúra, oslabený močový prúd, koktanie moču, post močový dribling, pocit neúplného vyprázdňovania a pocit tlaku, ako aj časté močenie počas dňa a v noci, silné nutkanie na močenie a nutkanie inkontinencie). Vplyv týchto sťažností môže výrazne ovplyvniť kvalitu života.

    Možnosti liečby zahŕňajú „ostražité čakanie“ (pravidelné sledovanie bez terapeutického zásahu, ak sú príznaky mierne), farmakoterapiu bylinnými prípravkami, alfa-blokátormi- alebo inhibítormi 5-alfa-reduktázy a chirurgické zákroky.1

     

    1 Haberfeld H., Summer Academy Pörtschach 2010 – The lectures of the 3rd session. ÖAZ, 2010, 64: 704-707.

  • D Depresia

    Afektívne poruchy sú najčastejšie duševné ochorenia a sú často komorbidné s inými duševnými poruchami (úzkostnými poruchami, závislosťami, poruchami osobnosti).

    Vzhľadom na riziko samovraždy počas depresívnych období sú klasifikované ako zásadne život ohrozujúce. Avšak vplyv na psychosociálnu integráciu pacientov, ako aj zaťaženie príbuzných je často veľmi vysoká. Samotná unipolárna depresia je teraz na prvom mieste medzi príčinami straty „rokov zdravého života“ na celom svete podľa skóre DALY (rok života upravený podľa zdravotného postihnutia). Afektívne poruchy spôsobujú 7% z celkového množstva chorôb v Európe.

    Fáza akútnej antidepresívnej terapie, ktorej cieľom je úplná remisia, vedie priamo do udržiavacej terapie. Mechanizmus účinku takmer všetkých antidepresív na trhu je dnes založený na hypotéze depresie monoamínu v 1960tom. Podľa tejto hypotézy sa antidepresívne lieky opravujú postulovaný mozgový deficit serotonínu a norepinefrínu a indukujú zvýšenie nálady cez downreguláciu receptorov. Účinnosť antidepresív je 60-70%, t.j. asi jedna tretina pacientov nereaguje na počiatočnú liečbu liekmi. V týchto prípadoch je preto potrebný prechod na iné činidlo alebo začatie adjuvantných opatrení.1

     

    1 Fleischhacker & Hinterhuber. Textbook of Psychiatry. Springer Vienna New York 2012, 154-177.

  • E Epilepsia

    Epilepsia je jednou z najbežnejších neurologických porúch, incidencia závislá od veku vykazuje 2 vrcholový priebeh s prvým maximom v detstve a druhým vo vyššom veku (⅓ epilepsií začína po 60. roku života).

    Epilepsia je prítomná, ak sa vyskytli najmenej 2 nevyprovokované záchvaty alebo ak je možné po záchvate zodpovedajúcim nálezom EEG alebo MRI predpokladať pravdepodobnú zvýšenú epileptogenicitu. U približne 65% pacientov s epilepsiou je možné dosiahnuť antiepileptickú terapiu; u zvyšných 35% sa vyvíja epilepsia rezistentná na liečbu alebo ťažko liečiteľná. Najdôležitejšími liečebnými cieľmi sú okrem optimálnej kontroly záchvatov (ideálne bez záchvatov) dobrá znášanlivosť liekovej terapie, predchádzanie chronickým vedľajším účinkom, jednoduchá manipulácia s liekom pre lekára a pacienta, častý priaznivý vplyv sprievodných ochorení. súvisiace s epilepsiou a zváženie potrieb osobitných skupín pacientov. Terapia by mala byť vo všeobecnosti čo najviac individualizovaná a prispôsobená potrebám každého pacienta.1

     

    1 Baumgartner C & Pirker S. Update on the diagnosis and therapy of epilepsy. J Neurol Neurochir Psychiatr 2012, 13 (2): 64-80.

  •   Erektilná dysfunkcia

    Erektilná dysfunkcia je definovaná ako pretrvávajúca neschopnosť dosiahnuť alebo udržať erekciu dostatočnú na uspokojivé sexuálne vzťahy.

    Táto dysfunkcia by mala pretrvávať najmenej 6 mesiacov, môže mať organické (vaskulárne, arteriálne, venózne, zmiešané, neurogénne, anatomické, endokrinné) alebo psychogénne príčiny a môže významne znížiť kvalitu života a pohodu jednotlivca, ako aj životný partner.1 V Európskej štúdii starnutia mužov (EMAS) uviedlo 30% mužov trpiacich erektilnou dysfunkciou (ED). Tento stav sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, ale prevalencia sa zvyšuje s vekom na približne 64% osôb starších ako 70 rokov. Komorbidity (napr. Diabetes mellitus, ischemická choroba srdca, hypertenzia alebo depresia) a škodlivé látky (nikotín, alkohol), ale aj životný štýl (obezita, nedostatok fyzickej aktivity) môžu spôsobiť alebo zhoršiť prejav ED.2

    Štúdie ukazujú, že ED v všetky vekové skupiny ovplyvňujú nielen sexuálny život, ale tiež znižujú všetky parametre kvality života.3 Okrem liečby príčiny alebo prevencie (napr. cukrovky) možno erektilnú dysfunkciu liečiť aj liekmi, napr. inhibítory fosfodiesterázy-5.1

     

    1 Guidelines for diagnosis and therapy in neurology; 4th revised edition 2008, p. 654 ff, ISBN 978-3-13-132414-6; Georg Thieme Verlag Stuttgart.

    2 Corona G. et al. Age-related changes in general and sexual health in middle-aged and older men: results from the European Male Ageing Study (EMAS). J. Sex. Med, 2010, 7: 1362-1380.

    3 McCabe MP. Intimacy and quality of life among sexually dysfunctional men and women. J. Sex Marital Ther., 1997, 23: 276-290.

  • M Migréna

    Migréna je spoločná, poddiagnostikovaná, podtlaková, chronická recidivujúca choroba, ktorá môže významne ovplyvniť kvalitu života postihnutých.
    Vo WHO Global Burden of Disease štúdie, migréna sa v súčasnosti hodnotí 7. z 289 chorôb po celom svete. Migréna sa vyskytuje s prevalenciou 10 až 15% u dospelých a 3 až 10% u detí. Ženy medzi 25 a 55 majú až trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že budú ovplyvnené ako muži.1

    Charakteristika neuronálnej choroby je závažná, zvyčajne jednostranná bolesť hlavy pulzujúcej búšenie. Akútne útoky sú často sprevádzané stratou chuti do jedla, nevoľnosť, vracanie, fotofóbia, fonofóbia a osmefóbia.2 patofyziologicky, neurogénny zápal sa vyvíja v oblasti duralových ciev, vyvolaných aktiváciou Trigeminovaskulárneho systému.

    Pri liečbe migrény sa rozlišuje medzi akútnou terapiou a migrénou profylaxíou, s liekmi a liečebnými metódami, ktoré sa používajú v každom prípade.1 Cieľom profylaxie je znížiť počet dní migrény až o 50%. Za látky prvej voľby sa na tento účel považujú betablokátory propranolol a metaprolol, antagonista vápnika flunarizín a antiepileptiká topiramát a kyselina valproová. Už pri nižších dávkach ako v pôvodnej indikácii znižujú citlivosť buniek mozgovej kôry a vytvárajú „kortikálnu rozširujúci sa depresiu“.2

     

    1 Wöber C., DFP literature: diagnosis and therapy of migraine. CliniCum neuropsy, issue 02/2014, pp.30-36.

    2 German Society of Neurology, Guidelines for diagnosis and therapy in neurology. Headache and other pain: therapy of migraine. (Status: March, 2013)

  • O Ochrana proti Radiácií

    Nukleárna havária v Černobyle viedla k prudkému zvýšeniu rakoviny štítnej žľazy indukované žiarením u detí a dospievajúcich v silne kontaminovaných oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska.

    Príčinou je rádioaktívny jód, ktorý sa uvoľňuje vo veľkých množstvách počas závažných nehôd reaktorov. Po absorpcii do tela je uložená v štítnej žľaze, kde vedie k vysokej lokálnej žiarení.

    Stabilný jód v tabletách jodidu draselného dočasne nasýti štítnu žľazu jódom („jódová blokáda“). Inhalovaný rádioaktívny jód už nie je absorbovaný štítnou žľazou, ale je rýchlo vylučované telom. Týmto spôsobom sa môže vyhnúť vysokým žiarením do štítnej žľazy a výskyt rakoviny štítnej žľazy vyvolaného žiarením môže byť znížený na minimum.1

     

    1 Federal Ministry of Health (ed.): https://www.sozialministerium.at/Themen/Gesundheit/Strahlenschutz/Kaliumiodid-Tabletten.html (accessed: 18.11.2013).

  • P Parkinsonová choroba

    V súčasnosti trpí približne 16 000 ľudí v Rakúsku Parkinsonovou chorobou.
    Hoci Parkinson nie je rozsiahlym ochorením, ako je mozgová príhoda, očakáva sa, že výskyt ochorenia sa očakáva trojposteľový o 2030. Výskyt ochorenia sa zvyšuje s vekom: asi 2% ľudí starších ako 60 rokov show Parkinsonov syndróm a viac ako 80 rokov 3% .1 Pramipexol sa používa na symptomatickú liečbu idiopatickej Parkinsonovej choroby samostatne (bez levodopy) alebo v kombinácii s levodopou, tj. počas choroby až do pokročilého štádia, keď účinok levopody klesá alebo je nepravidelný a fluktuácia sa vyskytne v terapeutických účinkoch (tzv. javy konca dávky a on-off jav).2

    Multicentre randomizovaný placebom kontrolovaný štúdie u pacientov s PD ukázal, že pri počiatočnej liečbe pramipexolom v porovnaní s levodopami, dyskinézami a opotrebovaním boli významne menej.3

    Pramipexol je tiež spojený s antidepresívnou účinnosťou. To bolo podporované aj štúdiami.4

     

    1 Medical University of Innsbruck. Public Relations and Communication. Parkinson’s disease: early diagnosis can delay disease progression: https://www.i-med.ac.at/pr/presse/2012/38.html (accessed: Nov. 5, 2013).

    2 SmPC Calmolan® tablets, Gerot Lannach. Date of information: September 2013.

    3 Parkinson Study Group. Pramipexole vs levodopa as initial treatment for Parkinson disease: a 4-year randomized controlled trial. Arch Neurol. 2004; 61(7): 1044-53.

    4 AWMF guideline: http://www.awmf.org/uploads/tx_szleitlinien/030-010l_S2k_Parkinson_Syndreome_Diagnostik_Therapie_2012-09.pdf (accessed: Nov. 5, 2013).

  •   Porucha užívania opiátov

    V psychiatri, ľudia so závislosťou predstavujú jednu z najväčších skupín pacientov v percentách.

    Pre ľudí s problémami so látkami, autoritárske predpisy na zmenu alebo zdržanie sa spotreby často nedosiahnu trvalo udržateľnú zmenu,1 pretože pacient zostáva to, čo je, závislý.2 Pokiaľ ide o vysoko rizikové užívanie drog, používanie poly-drogy (použitie niekoľkých skupín látok) zahŕňajúce opioidy zohráva ústrednú úlohu v Rakúsku. V súčasnej dobe existuje, niečo medzi 31 000 a 37 000 ľudí v Rakúsku s vysoko rizikovým užívaním opiátov, väčšinou v kombinácii s inými nezákonnými drogami, alkoholom a psychofarmaceumami. 9 300 až 14 800 sú prevažne vstrekovaní užívateľov.3

    Substitučná terapia je liečba voľby pre závislosť opioidov a predĺženie na abstinenciu orientované formy liečby. Cieľmi liečby sú zbavenie sa príznakov, dobrá kvalita života v rodine, partnerstvo a rodičovstvo, schopnosť pracovať a učiť sa, úspech vo vzdelávaní a kariére, ako aj prevencia komplikácií a „znižovanie rizika“,2 ktorý môže byť individuálne dosiahnutý pacientom v kontexte substitučnej liečby v úzkej spolupráci s liečeným lekárom s dostupnými účinnými látkami.

     

    1 Kurz M. Addiction – diagnosis and therapy. Psychopraxis, 2011, 5-6: 21-24.

    2 Haltmayer H. et al. Consensus statement „Substitution-assisted treatment of opioid addicts.“ Addiction Medicine Forsch. Prax., 2009, 11: 281-297.

    3 Austrian Federal Institute of Public Health. Report on the drug situation 2020. Gesundheit Österreich GmbH Vienna, 2020. https://www.sozialministerium.at/Themen/Gesundheit/Drogen-und-Sucht/Suchtmittel-NPS-Drogenausgangsstoffe/Berichte-und-Statistiken/Berichte-zur-Drogensituation-in-%C3%96sterreich.html (accessed: 03.2021).

  • R Rakovina prostaty

    Rakovina prostaty je najbežnejšou rakovinou medzi rakúskymi mužmi s výskytom 24%. V roku 2011, 4,722 mužov dostalo rakovinu prostaty a 1,146 zomrelo. V roku 2010 bol jeden z 10 úmrtí rakoviny u mužov spôsobený rakovinou prostaty. Riziko vzniku rakoviny prostaty pred vekom 75 je približne 8,3%.1 V závislosti od štádia nádoru možno zvážiť rôzne možnosti liečby, od pravidelných prehliadok lekára bez ďalšieho spracovania, na radiačnú terapiu, liečbu drogami a odstránenie prostaty, na kombináciu týchto možností. V prípade liekovej liečby sa môžu zvážiť analógy LHRH, Blokátory GnRH alebo antiandrogény. Ciele terapie a opatrenia potrebné na ich dosiahnutie závisia od štádia ochorenia, a preto sú rozumne koordinované medzi lekárom a pacientom.2

     

    1 STATISTIK AUSTRIA, Cancer – Prostate (Date: 31.10.2013).

    2 Guideline program oncology of the AWMF, Deutsche Krebsgesellschaft e.V. and Deutsche Krebshilfe e.V., Interdisciplinary guideline of quality S3 for early detection, diagnosis and therapy of the different stages of prostate carcinoma, version 2.0 – 1st update 2011.

  • S Schizoprénia

    Prognóza u pacientov s schizofréniou sa výrazne zlepšila prostredníctvom liečby schizofrénie s liekom.

    Antipsychotiká pomáhajú skrátiť nemocnice zostáva značne a môže byť základom sociálnej integrácie. K dispozícii je často mylná predstava medzi verejnosťou, že antipsychotiká sa používajú len na anestéziu pacientov alebo ich vyhovuje. Avšak, ak sa domnieva, že príznaky ochorenia sú spôsobené najmä nerovnováh neurotransmiterov a že s pomocou antipsychotík je táto neurotransmiterová nerovnováha kompenzovaná, nutnosť psychofarmakologickej terapie sa stáva zrozumiteľnou. Liečivá terapia je obzvlášť úspešná pri akútnej liečbe, keď je cieľom zlepšiť pozitívne symptómy a v niektorých prípadoch negatívne symptómy. Približne 85% všetkých pacientov liečených antipsychotíkmi sa príznaky prvej epizódy v podstate zlepšujú alebo úplne ustúpia do jedného roka. Terapia antipsychotíkmi vedie k zlepšeniu alebo zmiznutím schizofrenických symptómov u mnohých pacientov. Dlhodobá liečba antipsychotikami znižuje rýchlosť relapsu z približne 80% na 20% v prvom roku. Antipsychotiká pomáha obnoviť fungovanie a uľahčenie návratu do spoločenského života.1

     

    1 Austrian Schizophrenia Society. What is schizophrenia – treatment – medication: http://www.schizophrenie.or.at/was-ist-schizophrenie/behandlung/medikation-46.html (accessed: 6.11.2013).

  • U Úzkosť a porucha spánku

    Termín trankvilizátory (menšie trankvilizátory) sa týka psychotropných liekov, ktoré sa používajú na liečbu stavov úzkosti a napätia (latinčina Tranquillare = upokojiť).
    Tiež sa označujú ako anxiolytiká (lieky na zmiernenie úzkosti). Účinok klinického trankvilizéra je definovaný ako účinky zmierňujúce úzkosť, upokojujúce a emočne uvoľňujúce účinky. Skutočná „éra trankvilizéra“ sa začala benzodiazepínmi, ktoré sú vďaka svojim farmakologickým výhodám dodnes medzi trankvilizérmi na prvom mieste.
    Hypnotiká nie sú ostro definovanou skupinou liekov; Akýkoľvek liek, ktorý vyrába spánok, sa nazýva hypnotický. Benzodiazepíny a novšie agonisty benzodiazepínového receptora / nebenzodiazepíny, ako je Zolpidem, patria medzi najčastejšie predpísané hypnotiká.1

     

    1 Riederer & Laux. Fundamentals of neuro-psychopharmacology. SpringerViennaNewYork 2010, 362-374.

  • V Vitamíny a minerály – nedostatok a profylaxia

    Ľudské telo si vyžaduje dodávku energie, základných živín a iných látok podporujúcich zdravie spolu s jedlom.

    Požiadavky na energiu a živín sa líšia od osoby na osobu a zo dňa na deň a závisia od mnohých endogénnych a exogénnych vplyvov. Nedostatočná alebo nesprávna dodávka základných mikroživín prostredníctvom potravín sa zvyšuje, ale je v strednej Európe je to zriedkavé. Nedostatky silne klesajú. Určite sa však dajú nájsť v zodpovedajúcich rizikových skupinách, napr. so zvýšenými požiadavkami vo fázach silného rastu a tehotenstva, s chorobnými stavmi a starobou, s konzumáciou jednostrannej stravy alebo s geneticky stanovenými metabolickými poruchami.1

    Akonáhle boli objasnené biochemické mechanizmy účinku, vývoj symptómov nedostatku sa rozumelo a boli naučili sa množstvá vitamínových množstiev na zabránenie týmto symptómom nedostatku. Tieto zistenia tvoria základ pre súčasné odporúčania živín. Vzhľadom k tomu, že sa teraz uznalo, že niektoré vitamíny majú preventívny účinok v kontexte vývoja degeneratívnych ochorení (rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, demencia atď.), Takéto aspekty sa dodatočne zohľadnili pre niektoré vitamíny v súčasných odporúčaniach prívodu , čo má za následok niektoré vyššie odporúčania, než bolo predtým prípad.2

     

    1 Vitamins, trace elements and minerals. Georg Thieme Verlag, Stuttgart, 2002.

    2 Handbook of Vitamins. Urban & Fischer Verlag, Munich, 2008.

  • Z Zrážanie krvi a poruchy krvného obehu

    Poruchy zrážania krvi a obehového systému, trombóza profylaxia.

    Pacienti, ktorí už mali vaskulárne okluzívne ochorenie, ako je infarkt myokardu, mŕtvica alebo vaskulárna chirurgia (napr. Bypass), sú vystavené vysokému riziku recidívy vaskulárnych udalostí.1 Zlepšili sa možnosti prevencie a liečby.2 Pre sekundárnu prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, okrem životného prostredia intervencie, existujú metódy liečby liekov, ktoré môžu byť individuálne prispôsobené pacientovi v dôsledku možného selekcie z rôznych činidiel, ako je napríklad inhibítory agregácie doštičiek a antikoagulanciá.

    Ventózny tromboembolizmus sa vyskytuje vo významnom podiele pacientov v typických rizikových situáciách (napr. Chirurgia alebo trauma). Antikoagulačné lieky, najmä heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou, môžu znížiť venóznu trombózu, pľúcnu embóliu a smrť z pľúcnej embólie v týchto špecifických vysoko rizikových situáciách.3

     

    1 Antithrombotic Trialists‘ (ATT) Collaboration et al. Aspirin in the primary and secondary prevention of vascular disease: collaborative meta-analysis of individual participant data from randomised trials. Lancet, 2009, 373: 1849-1860.

    2 Secondary prevention of cardiovascular disease with acetylsalicylic acid: a gap between guideline and practice. Der Arzneimittelbrief, 2013, 47: 13-14.

    3 Prabinger I. et al. Guidelines for venous thromboembolism prophylaxis in Austria. Wiener Klinische Wochenschrift, 2007, 119: 739-746.

Nejaké otázky?
Kontaktuj nás.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.

+421 2 38104748
office@gl-pharma.sk
Nejaké otázky?
Kontaktuj nás.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.