Epilepsia je jednou z najbežnejších neurologických porúch, incidencia závislá od veku vykazuje 2 vrcholový priebeh s prvým maximom v detstve a druhým vo vyššom veku (⅓ epilepsií začína po 60. roku života).

Epilepsia je prítomná, ak sa vyskytli najmenej 2 nevyprovokované záchvaty alebo ak je možné po záchvate zodpovedajúcim nálezom EEG alebo MRI predpokladať pravdepodobnú zvýšenú epileptogenicitu. U približne 65% pacientov s epilepsiou je možné dosiahnuť antiepileptickú terapiu; u zvyšných 35% sa vyvíja epilepsia rezistentná na liečbu alebo ťažko liečiteľná. Najdôležitejšími liečebnými cieľmi sú okrem optimálnej kontroly záchvatov (ideálne bez záchvatov) dobrá znášanlivosť liekovej terapie, predchádzanie chronickým vedľajším účinkom, jednoduchá manipulácia s liekom pre lekára a pacienta, častý priaznivý vplyv sprievodných ochorení. súvisiace s epilepsiou a zváženie potrieb osobitných skupín pacientov. Terapia by mala byť vo všeobecnosti čo najviac individualizovaná a prispôsobená potrebám každého pacienta.¹

¹ Baumgartner C & Pirker S. Update on the diagnosis and therapy of epilepsy. J Neurol Neurochir Psychiatr 2012, 13 (2): 64-80.