Alzheimerova demencia je najbežnejšou formou syndrómov intelektuálneho poklesu.

Dá sa predpokladať, že 2-4% obyvateľstva staršieho ako 65 rokov je ovplyvnené spoločnosťou Alzheimerovej demencie. Choroba je častejšia u žien v dôsledku dlhšej dĺžky života. Odhaduje sa, že incidencia je približne 1% ročne. Pravdepodobnosť, že osoba bude mať vážnu demenciu vo veku 80 rokov, musí byť uvedená na približne 20%. Viac a viac občanov v západných industrializovaných národoch dosahuje prejav starosti Alzheimerovej choroby, ktorého prevalencia bude pokračovať v raste. V Rakúsku sa počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou odhaduje na približne 90 000. nhibítory acetylcholínesterázy (napr. Donepezil) a memantín sú v súčasnosti k dispozícii na liečbu kognitívnych a funkčných deficitov Alzheimerovej demencie. Princíp účinku inhibítorov acetylccholínesterázy je zlepšiť nervovú dostupnosť acetylcholínu, ktorý je znížený pri Alzheimerovej demencii, inhibíciou degradujúceho enzýmu cholinesterázy alebo butyrylcholínesterázy (cholinergná hypotéza).

Účinnosť liečby inhibítormi acetylcholínesterázy pre ľahké a stredné formy AD ako terapie „prvej línie“ bola široko uznaná. Dôkazy o účinnosti sa získal v randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách a bol tiež potvrdený v meta-analýzach. Osobitnou výzvou je zhoda pacienta. Memantín má antagonistickú funkciu na NMDA receptor a slúži na reguláciu rovnováhy glutamátu. V súčasnosti je memantín predpísaný pacientom so stredne ťažkou až ťažkou ad.¹

¹ Fleischhacker & Hinterhuber. Textbook Psychiatry. Springer Vienna New York 2012, 370-372.