Typickým klinickým obrazom bipolárnej poruchy je striedanie depresívnych fáz s manickými epizódami.

Kým depresívna fáza je charakterizovaná negatívnou náladou, bezporuchou, poruchou spánku a nedostatku koncentrácie, eufória, overconsidence a hyperaktivity sú klasické príznaky mania.

V Rakúsku je 0,5 až 2% populácie ovplyvnené ťažkou bipolárnou poruchou (BIPOLAR I) s plným obrazom Mania a depresie. Ďalších 5-10% trpí poruchou bipolárnej II, v ktorej sú prítomné hypomania a depresia. Genetické predispozície, biologické a psychosociálne parametre, ako aj niektoré návyky životného štýlu môžu ovplyvniť nástup, ako aj priebeh ochorenia. Z neuropsychologického hľadiska, v mánie a depresii, je zmena v metabolizme vysielača serotonínu, dopamínu, noradrenalínu a GABA medzi nervovými bunkami, ako aj v rámci nervových buniek.

Na úspešnú liečbu je potrebné prispôsobiť liečbu kurzom individuálneho pacienta. Látky prvej voľby na liečbu akútnej manickej fázy sú stabilizátory nálady ako je kyselina valproová a lítium alebo atypické antipsychotiká ako je olanzapín, risperidón, kvetiapín a aripiprazol. Pri akútnej liečbe depresívnej fázy sa odporúča kombinácia antidepresív so stabilizátorom nálady. Liečba drogovej závislosti je doplnená špeciálnou psychoterapiou a psychoedukáciou.¹

¹ Simhandl C., DFP literature: Management of bipolar disorder, Österreichische Ärztezeitung, Issue No. 5/10.03.2013, pp. 26-35.